ZÁPADNÉ SLOVENSKO

Malé Karpaty

Ide o nevysoké stredohorské pásmo dlhé asi 100 kilometrov. Začínajú v Bratislave (pásom od územia severne od Devína po Bratislavský hradný kopec) a tiahnu sa až po Nové Mesto nad Váhom a Bzince pod Javorinou. Geologickou súčasťou Malých Karpát sú taktiež rakúske Hainburské vrchy.

Z pohľadu zbierania minerálov patria k veľmi zaujímavým pohoriam SR. Vyznačujú sa pestrou zmesou hornín a s tým súvisiacich mineralizácii. Netreba zabúdať ani na ich bohatú banskú minulosť.

GEOLOGICKÁ STAVBA MALÝCH KARPÁT

Tribeč

Tribeč je pohorie nachádzajúce sa v západnej časti krajiny medzi mestami Nitra, Topoľčany a Partizánske. Má dĺžku 50 km a maximálnu šírku 18 km. Najvyšším vrchom pohoria je Veľký Tribeč. Patrí medzi jadrové pohoria.

Z hľadiska zbierania minerálov nie je tak známe ako iné pohoria Slovenska, avšak môže veľmi príjemne prekvapiť. Zberateľom je známe hlavne výskytom lazulitu.

Považský Inovec

Považský Inovec je pohorie na západnom Slovensku, približne 48 km dlhé a 15 – 25 km široké, s rozlohou okolo 600 km². Predstavuje jadrové pohorie typu hrasť vzniknuté v eocéne až miocéne (treťohory) a dosahuje najvyššiu nadmorskú výšku 1 042 m (vrch Inovec). Považský Inovec má členitý reliéf – na severe je široké a najvyššie, smerom na juh sa postupne zužuje a klesá do Podunajskej nížiny.

Strážovské vrchy

Pohorie na severozápade Slovenska. Najvyšším bodom je vrch Strážov (1213 m n. m.) a rozloha pohoria dosahuje približne 900 km². Geologicky ide o mimoriadne rozmanité pohorie, ktoré vzniklo počas alpínskeho vrásnenia v neskorých druhohorách (vrchná krieda) a vyznačuje sa zložitou príkrovovou stavbou. Jadro pohoria tvorí malá oblasť kryštalických hornín (granodiority, ruly) na juhu, no prevažnú časť budujú silne zvrásnené mezozoické usadené horniny, predovšetkým vápenec a dolomit. Pohorie je známe aj výskytom rudných žíl s obsahom olova a zinku.