STREDNÉ SLOVENSKO
Nízke Tatry
Rozsiahle pohorie na strednom Slovensku tvorí takmer 100 km dlhý horský hrebeň tiahnúci sa od západu na východ, s viacerými vrcholmi vyše 2000 m (najvyšší Ďumbier, 2043 m). Geologicky ide o typické jadrové pohorie: jadro zložené z kryštalických hornín (žuly, ruly) je miestami pokryté vrstvami druhohorných vápencov a dolomitov, v ktorých vznikol rozsiahly kras s mnohými jaskyňami.
Netreba zabúdať ani na pomerne bohatú banícku minulosť tohto pohoria. Lokality ako Dúbrava, Magurka, Vyšná a Nižná Boca, Malužiná a mnoho ďalších pozná každý skúsený zberateľ minerálov
Štiavnicke vrchy
Štiavnické vrchy sú sopečné pohorie na strednom Slovensku – v skutočnosti pozostatok niekdajšej sopky, ktorej stred sa po vyprázdnení magmatického krbu prepadol a vytvoril rozľahlú kalderu (zrútený kráter) s priemerom okolo 20 km. Milióny rokov erózie a pohybov zemského povrchu formovali dnešný pestrý, členitý reliéf pohoria s najvyšším vrchom Sitno (1009 m n. m.). Z geologického hľadiska Štiavnické vrchy budujú najmä vulkanické horniny – andezity, ryolity.
Z pohľadu zbierania minerálov ide o jedno z najzaujímavejších pohorí na území SR