STREDNÉ SLOVENSKO

Nízke Tatry

Rozsiahle pohorie na strednom Slovensku tvorí takmer 100 km dlhý horský hrebeň tiahnúci sa od západu na východ, s viacerými vrcholmi vyše 2000 m (najvyšší Ďumbier, 2043 m). Geologicky ide o typické jadrové pohorie: jadro zložené z kryštalických hornín (žuly, ruly) je miestami pokryté vrstvami druhohorných vápencov a dolomitov, v ktorých vznikol rozsiahly kras s mnohými jaskyňami.

Netreba zabúdať ani na pomerne bohatú banícku minulosť tohto pohoria. Lokality ako Dúbrava, Magurka, Vyšná a Nižná Boca, Malužiná a mnoho ďalších pozná každý skúsený zberateľ minerálov.

Štiavnicke vrchy

Štiavnické vrchy sú sopečné pohorie na strednom Slovensku – v skutočnosti pozostatok niekdajšej sopky, ktorej stred sa po vyprázdnení magmatického krbu prepadol a vytvoril rozľahlú kalderu (zrútený kráter) s priemerom okolo 20 km. Milióny rokov erózie a pohybov zemského povrchu formovali dnešný pestrý, členitý reliéf pohoria s najvyšším vrchom Sitno (1009 m n. m.). Z geologického hľadiska Štiavnické vrchy budujú najmä vulkanické horniny – andezity, ryolity.

Z pohľadu zbierania minerálov ide o jedno z najzaujímavejších pohorí na území SR

Vtáčnik

Pohorie Vtáčnik je vulkanické pohorie v strednom Slovensku, ktoré patrí do geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie (súčasť Vnútorných Západných Karpát). Najvyšším vrchom je samotný Vtáčnik (1 346 m n. m.). Z geologického hľadiska je Vtáčnik typické sopečné pohorie. Vznikol počas intenzívnej vulkanickej aktivity v neogéne (treťohorách), približne pred 15 – 10 miliónmi rokov.

Javorie

Javorie leží na strednom Slovensku a tvorí samostatný geomorfologický celok Slovenského stredohoria. Najvyšší vrch Javorie dosahuje 1 043,7 m n. m. Ide o pozostatok veľkého stratovulkánu z obdobia treťohôr (neogén). Vzniklo pred desiatkami miliónov rokov počas intenzívnej vulkanickej činnosti. Pohorie budujú pevné lávové prúdy a sopečný popol skamenený v podobe tufov a tufitov.

Revúcka vrchovina