OLIVÍN

Ide o významné horninotvorné minerály najmä v bazických a ultrabazických vyvretých horninách (typicky čadičoch, gabrách či peridotitoch). Kryštalizujú v rombickej (kosoštvorcovej) kryštálovej sústave a tvoria súvislú izomorfnú sériu: čistý horčíkový koniec série forsterit (Mg2SiO4) postupne prechádza až do čistého železnatého fayalitu (Fe2SiO4). 

Názov "olivín" odkazuje na jeho typickú olivovo-zelenú farbu. Fyzikálne vlastnosti: Olivín sa vyznačuje skleným leskom a strednou až vyššou tvrdosťou (6,5 – 7 podle Mohsovej stupnice). Štiepateľnosť je veľmi nedokonalá – má síce dve približne kolmé štiepne roviny, ale tie sú zriedkakedy zreteľné, takže kryštály sa pri údere lámu skôr nerovným, lastúrnatým lomom (podobne ako sklo). 

Olivín je zvyčajne priehľadný až priesvitný minerál olivovo-zelenej až žltozelenej farby, menej často sa vyskytujú odtiene do hneda či žlta. Železnaté olivíny mívajú tmavšie (hnedozelené) sfarbenie, zatiaľ čo horčíkové bývajú svetlejšie, niekedy takmer bezfarebné. Vryp olivínu (farba prachu) je biely. 

Výskyt v prírode: Olivíny krystalizujú z magmy chudobnej na oxid kremičitý – bežne sa vyskytujú v mafických a ultramafických vyvrelinách. Sú hojne zastúpené v čadičových lávach a gabrách, a väčšinu zloženia niektorých ultrabazických hornín (napr. dunitu/peridotitu) tvorí práve olivín. V týchto horninách vzniká pri vysokých teplotách a v neprítomnosti voľného kremíka; zaujímavosťou je, že nikdy sa nevyskytuje spolu s kremeňom (olivínové magmy neobsahujú prebytočný kremík). Horčíkový olivín (forsterit) vzniká aj pri metamorfóze bohatých dolomitických vápencov – v takýchto premenených horninách (mramoroch a skarnoch) môže vytvárať zrna alebo kryštály svetlozelenej farby. Železný olivín (fayalit) sa zasa nachádza v niektorých železných meteoritoch, kde tvorí olivovo-zelené kryštalické zhluky v kovovej matrici. 

Celkovo sú olivíny v prírode pomerne nestále: pri pôsobení hydratovaných roztokov sa ľahko premieňajú na serpentin (tmavozelený minerál vznikajúci zvetrávaním olivínu). V horninách vystavených počasiu preto olivín rýchlo zvetráva, no práve uvoľňované horčík a železo prispievajú k úrodnosti vulkanických pôd. Z geologického hľadiska majú olivíny zásadný význam – sú hlavnou zložkou zemského plášťa a pravdepodobne patria medzi najhojnejšie minerály v našej planéte (tvoria značnú časť hornín hlbín Zeme). 

Využitie a zberateľský význam: Priehľadné olivíny drahokamovej kvality sa nazývajú chryzolit alebo peridot a od staroveku sa brúsia ako drahokamy.