GRANÁTY

Granáty sú skupina kremičitanových minerálov (nesosilikátov) s všeobecným chemickým vzorcom X3Y2(SiO4)3, kde X zvyčajne predstavuje dvojmocné prvky ako vápnik, horčík, železo alebo mangán, a Y trojmocné prvky ako hliník, železo alebo chróm. 

Všetky granáty kryštalizujú v kockovej (kubickej) sústave. Štiepateľnosť granátov je prakticky nulová – nelámu sa podľa žiadnych rovných plôch, namiesto toho sa štiepia nerovnomerne s lastúrnatým lomom podobným sklu. Majú sklený lesk (na povrchu vyzerajú lesklo ako sklo) a dosahujú tvrdosť približne 6,5 až 7,5 podľa Mohsovej stupnice (podľa konkrétneho druhu granátu). Farba granátov býva najčastejšie tmavo červená až červeno-hnedá, ale vyskytujú sa aj granáty oranžové, zelené, žlté, hnedé alebo takmer čierne; závisí to od chemického zloženia konkrétneho druhu.

Granáty patria medzi bežné horninotvorné minerály a nachádzajú sa v rôznych typoch hornín. Často sa vyskytujú v metamorfovaných horninách – napríklad almandín (železnatý granát, Fe3Al2(SiO4)3) tvorí tmavočervené kryštály v kryštalických bridliciach a rulách, kde vzniká počas regionálnej metamorfózy. Prítomnosť granátu (najmä almandínu) v takýchto horninách je dôležitým indikátorom stupňa premeny horniny. Pyrop (horčíkový granát, Mg3Al2(SiO4)3) je známy z ultramafických hornín hlbokej zemskej kôry a plášťa – typicky sa nachádza v peridotitoch a v kimberlitoch, odkial ho erózia uvoľňuje do náplavov. Malé krvavočervené pyropy sú známe ako české granáty, ktoré sa v minulosti rúčkovali v náplavoch okolo rieky Vltavy a dodnes sa využívajú v šperkarstve. Spessartín (mangánový granát, Mn3Al2(SiO4)3) sa často vyskytuje v granitoidných pegmatitoch, kde vytvára oranžové až hnedo-oranžové kryštály. Grossulár a andradit (vápenaté granáty s hliníkom resp. železom) vznikajú zvyčajne pri kontaktnom metamorfizme vápencov – typicky v tzv. skarnových ložiskách. Napríklad grossulár (Ca3Al2(SiO4)3) môže byť smaragdovo zelený (odroda tsavorit) alebo medovo žltý až hnedý (odroda hessonit) a často sa nájde spolu s minerálmi ako vesuvian či diopsid v premenených vápencoch. Andradit (Ca3Fe2(SiO4)3) zas tvorí drahokamovo zelený demantoid (najmä v ložiskách na Urale) alebo žltozelený topazolít, či nepriehľadný čierny granát melanit. Granáty sa vďaka svojej odolnosti hromadia aj v sedimentoch – tmavočervené zrnká granátov sú bežnou súčasťou pieskov a štrkov (tvorí tzv. ťažký minerál v sedimentoch spolu s minerálmi ako zirkón, ilmenit a pod.).


Bežné druhy granátov (príklady):

  • Almandín – tmavočervený, bohatý na železo (Fe^2+). Najrozšírenejší granát v metamorfovaných horninách (sľudovce, ruly).
  • Pyrop – sýto červený až červenofialový, bohatý na horčík (Mg). Vyskytuje sa v ultrabázických horninách a náplavoch (český granát).
  • Spessartín – oranžový až červenohnedý, bohatý na mangán (Mn). Častý v pegmatitoch, niektoré kusy sú drahokamové kvality.
  • Grossulár – variabilná farba: zelený (tsavorit), oranžovo-hnedý (hessonit), aj bezfarebný. Vzniká v skarnoch a premenených vápencoch.
  • Andradit – môže byť zelený (demantoid), žltý (topazolít) alebo čierny (melanit). Vzniká v skarnoch; demantoid patrí k najcennejším granátom pre klenotníkov.
  • Uvarovit – smaragdovo zelený, bohatý na chróm (Cr). Vyskytuje sa zriedkavo, najmä v chrómtových ložiskách a serpentinitových horninách.