AMFIBOLY

Amfiboly predstavujú početnú, vnútorne členitú skupinu silikátov (kremičitanov) s hydroxylovým aniónom. Kryštalizujú v dvoch sústavách - rombickej a monoklinickej. Majú veľmi blízke kryštalografické, fyzikálne i chemické vlastnosti. Amfiboly majú stĺpčekovitý, ihlicovitý až vláknitý habitus (tvar), čo je spôsobené ich štruktúrou, ktorá je tvorená dvojitými reťazcami tetraédrov SiO4. Reťazce prebiehajú v smere kryštalografickej osy Z a navonok sa to prejavuje už spomenutým habitusom. Varibialita v chemickom zložení sa môže prejaviť v rozdielnom sfarbení.


Amfiboly sú skupina komplexných kremičitanových minerálov (inosilikátov) s premenlivým chemickým zložením, ktoré zahŕňa najmä horčík, železo, vápnik, sodík a často aj hliník. Ide o významné horninotvorné minerály – vyskytujú sa vo veľkom množstve v zemskej kôre (odhadom tvoria až okolo 5 % kôry). Mávajú najčastejšie tmavozelenú, hnedozelenú až čiernu farbu a na štiepnych plochách výrazný sklený lesk. Vyznačujú sa dokonalou štiepateľnosťou v dvoch smeroch pod uhlami približne 60° a 120°.  Tvrdosť amfibolov sa pohybuje okolo 5–6 ( podľa Mohsovej stupnice).


Amfiboly sa vyskytujú v mnohých druhoch hornín. Sú bežnou súčasťou magmatických (vyvretých) hornín bohatých na železo a horčík – napríklad v andezitoch, dioritoch či bazaltoch. V metamorfovaných horninách vznikajú počas premeny pri vyšších teplotách a tlakoch; celá jedna premenená hornina amfibolit je prakticky tvorená prevažne amfibolmi. Tieto minerály tak zohrávajú dôležitú úlohu v geológii: okrem toho, že prispievajú k stavbe zemskej kôry, slúžia geológom aj ako ukazovatele podmienok pri vzniku hornín (napríklad prítomnosť amfibolov signalizuje tzv. amfibolitovú fáciu metamorfózy – stredné až vyššie teploty a tlaky v zemskej kôre).

Bežné amfiboly:

  • Antofylit – chemické zloženie približne (Mg,Fe)7Si8O22(OH)2. Farba obyčajne biela, sivá, zelenkastá až hnedá. Vyskytuje sa najmä v metamorfovaných ultra-bázických horninách (napr. serpentinitoch) a amfibolitoch, často vo forme vláknitých agregátov (jeden z tzv. amfibolových azbestov).
  • Tremolit – chemické zloženie Ca2Mg5Si8O22(OH)2. Býva biely, sivý až svetlozelený. Typicky sa nachádza v premenených vápencoch (dolomitických mramoroch) a v serpentinitoch. Niekedy vytvára jemné hodvábne vlákna (druh azbestu známy ako byssolit).
  • Aktinolit – chemické zloženie Ca2(Mg,Fe)5Si8O22(OH)2. Vyznačuje sa zelenou farbou (svetlo až tmavozelenou, menej často sivou či takmer čiernou). Bežne sa vyskytuje v tmavých metamorfovaných horninách bohatých na Mg a Fe (napr. amfibolitoch), ojedinele aj v kontaktných metamorfitoch (napr. skarny).
  • Hornblend (obyčajný amfibol) – chemické zloženie (Ca,Na)2(Mg,Fe,Al)5(Si,Al)8O22(OH)2. Má spravidla čiernu až tmavozelenú farbu, kryštály sú nepriehľadné. Ide o najrozšírenejší amfibol v prírode – typický horninotvorný minerál mnohých vyvrelých (napr. diority, granodiority, čadiče) aj metamorfovaných hornín (napr. amfibolity). Názov hornblend sa používa ako všeobecné označenie pre komplexné vápenato-horčíko-železité amfiboly s premenlivým zložením.
  • Glaukofán – chemické zloženie Na2Mg3Al2Si8O22(OH)2. Typická je modrosivá až modrofialová farba (v tenkých úlomkoch až priehľadne modrá). Vzniká pri vysokotlakovej metamorfóze bazaltových hornín v subdukčných zónach – je charakteristickým minerálom tzv. modrých bridlíc (glaukofanických skál). Zberateľov zaujme najmä nezvyčajnou modrou farbou, keďže väčšina ostatných amfibolov je tmavozelená alebo čierna.
  • Riebeckit – chemické zloženie Na2Fe^2+3Fe^3+2Si8O22(OH)2. Kryštály bývajú najčastejšie tmavomodré (môžu byť aj šedé, zelenkasté či hnedé). Vyskytuje sa v niektorých kyslých vyvretých horninách (žuly, syenity, ryolity) obohatených sodíkom.