SEDIMENTY VRCHNEJ KRIEDY A PALEOGÉNU

Časť paleocénnych sedimentov sa však vyvíjala bez prerušenia sedimentácie od vrchnej kriedy. V spodnom paleogéne (paleocén) bola väčšina územia vnútorných Západných Karpát pravdepodobne súšou. Sedimenty paleocénu sa vyskytujú len v blízkosti vnútorného okraja bradlového pásma (napr. hričovsko-žilinský paleogén). Plošne najrozsiahlejšie výskyty tohto typu sú v oblasti Myjavskej pahorkatiny (myjavská skupina). Stratigrafícký záznam hornín myjavskej skupiny končí vo vrchnom eocéne.

V Západných Karpatoch poznáme plošne oveľa rozsiahlejšie "skupiny" paleogénnych sedimentov - budínsky vývoj a podtatranskú skupinu (predtým vnútrokarpatský paleogén).

Centrálno – karpatský paleogénny vývoj Gross – Köhler – Samuel (1984), ako tzv. Podtatranskú skupinu rozčlenili na štyri súvrstvia (Borovské, Hutianske, Zuberecké a Bielopotocké) a jednu jednotku nižšieho rádu (Pucovské vrtsvy). Morfologicky budujú pohoria Skorušinské vrchy, Spišská Magura, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina a najmä terciérne kotliny - Žilinská, Turčianska, Hornonitrianska, Podtatranská, Hornádska a Horehronské podolie. V Poľsku buduje oblasť Podhalia. Celkovo zaberá centrálnokarpatský paleogénny bazén plochu približne 9000 km2 a je vyplnený asi 11 500 km3 prevažne flyšových sedimentov, ktorých hrúbka kolíše od niekoľko sto až do niekoľko tisíc metrov (Soták et. al., 2001). Vek sedimentárnej výplne je bartón až spodný miocén (Olszewska & Wieczorek, 1998, Soták et.al., 2001, Janočko et. al., 1998, 2003, Starek, 2001).

Borovské súvrstvie

Borovské súvrstvie predstavuje neflyšový, transgresívny cyklus. Tvorený je prevažne hruboklastickými členmi, ktoré svojím litologickým zložením priamo odrážajú stavbu svojho podložia, ktoré je tvorené predovšetkým mladopaleozoickými a mezozoickými komplexmi tatrika a subtatranských príkrovov (Gross., 1993). V prevažnej miere tu ide o morské sedimenty neflyšového charakteru, pozostávajúce z pestrej palety horninových typov (Gross, 1999). Člení sa na dve základné litofácie: karbonátovú a polymiktnú.

Hutianske súvrstvie

Je tvorené hrubými lavicami premenlivo vápnitých ílovcov, ktoré sa striedajú s lavicami zlepencov, jemnozrnných pieskovcov, siltovcov, brekcií a pelokarbonátov. Pomer pieskovcom k ílovcom je zhruba od 1:4 do 1:10, miestami i viac (Gross et. al., 1984). Bezprostredne v nadloží bazálneho borovského súvrstvia boli na viacerých miestach nájdené ílovce menilitového typu. Vytvárajú premenlivo hrubé (do 5 až 10 m), šošovkovito sa vykliňujúce a znovu nasadzujúce polohy, pokrývajúce plochy niekoľko desiatok až stoviek m2. Ide o tmavohnedé až čierne, veľmi tvrdé silicifikované nevápnité, ojedinele slabo vápnité ílovce so zvýšeným obsahom mangánu a organickej hmoty (Gross et. al., 1993). Vrchná časť predstavuje nový sedimentačný cyklus odrážajúci spodnooligocénnu transgresiu. Hlbokomorské sedimenty vznikali v bahnitom podmorskom vejári. V tomto súvrstvý sa nachádzajú mangánové sedimenty v minulosti ťažené v okolí obcí Hôrka a Švábovce. Vznik Mn mineralizácie v CKPP na Orave je pravdepodobne spätý s laterickým zvetrávaním a odnosom Mn do priľahlej morskej panvy. Na hranici eocén / oligocén došlo k prudkému poklesu morskej hladiny v panve. Došlo k vytvoreniu stratifikovaných izolovaných menších paniev kde sa akumuloval Mn. Toto obdobie je dobre dokumentované výskytom čiernych bridlíc, menilitových bridlíc a pod. (Soták et al., 2001). Počas transgresie bol neskôr vynášaný do plytšej vody na šelfe a dochádzalo k vyzrážaniu oxihydroxidov Mn vo fácii čiernych bridlíc. Ranne - diagenetickou redukciou v redukčnom prostredí s vysokým obsahom organickej hmoty došlo k redukcii Mn+4 na Mn+2 a jeho vyzrážaniu v podobe karbonátov.

Zuberecké súvrstvie

Z litofaciálnej stránky má zuberecké súvrstvie flyšový charakter. Je tvorené mnohonásobným, viac – menej pravidelným striedaním sa lavíc pieskovcov, zriedkavejšie zlepencov s ílovcami. Polohy pelokarbonátov sú iba sporadické. Pomer pieskovcov k ílovcom v typických flyšových postupnostiach kolíše v rozmedziach od 2:1 do 1:2. Súvrstvie vzniklo v hlbšom morskom prostredí v čase silnej subsidencie. Klasický materiál flyšových sedimentov pochádzal z okrajov sedimentačných priestorov a bol transportovaný turbiditnými prúdmi. Vek – stredný priabón až spodný oligocén (Gross et al., 1984). Novšie údaje založené na datovaní pomocou nanoplanktónu posúvajú vek do vrchného oligocénu až najspodnejšieho miocénu (Soták et al., 2001). Vznik zubereckého súvrstvia je spolu s nadložným bielopotockým viazaný na strednooligocénnu regresiu a následný nízky stav morskej hladiny (Soták et al., 2001).

Bielopotocké súvrstvie

Pre bielopotocké súvrstvie je charakteristický vývoj hrubých lavíc pieskovcov a sporadický vývoj tenkých vrstiev zväčša nevápnitých ílovcov. V súvrství sa ojedinele vyskytujú aj zlepence a prstovite vklinené polohy drobnozlepencového flyšu. Pomer pieskovcov k ílovcom je 30:1 a viac (Gross et al., 1993, Gross et al., 1984). Toto súvrstvie predstavuje najvyšší známy litostratigrafický člen podtatranskej skupiny. Bielopotocké súvrstvie je vo väčších hrúbkach zachované iba v Levočských vrchoch, v menšej hrúbke v hlavnom hrebeni Skorušiny. Menšie plochy sa nachádzajú v Levočskej kotline, Šarišskej vrchovine, v Turčianskej kotline, v Hornonitrianskej kotline a inde (Gross, 1984).

Pucovské vrstvy

Predstavujú nižšiu jednotku ako predchádzajúce opisované súvrstvia. Môžu byť vyvinuté vo všetkých stratigrafických úrovniach CKPP, miestami sú vrezané až do mezozoického podložia. Zlepence sú polymiktné, tvorené pestrým súborom predovšetkým mezozoických, ale aj paleozoických hornín. Charakteristickým znakom pucovských zlepencov sú paleogénne intraklasty (numulitové vápence, pieskovce, ílovce, pelokarbonáty).

Budínsky vývoj paleogénu (vrchný eocén - spodný oligocén) je charakteristický striedaním sa brakickej (sčasti vysladené morské prostredie) a morskej sedimentácie a predovšetkým výskytom uhoľných slojí v prevažne ílovcovom a slieňovcovom horninovom vývoji.

Zdroj: Kováč et al., 1993 "Alpínsky vývoj Západných Karpát"; Hók et al., 2001 "Geológia Slovenska"; Plašienka et al., "Geologická stavba a vývoj Západných Karpát"