GEMERIKUM

Horniny staršieho paleozoika predstavujú predstavujú pomerne pestrý vulkanosedimentárny komplex, v ktorom sa len sporadicky vyskytujú zachované fosílie je interpretácia geologickej a tektonickej stavby zložitá a viacznačná. Doposiaľ akceptované členenie staršieho paleozoika rozlišuje dve základné skupiny - gelnickú skupinu a rakoveckú skupinu. Členenie je založené predovšetkým na kontrastnosti horninovej náplne a jej veku. Celé gemerikum podstielajú granitoidné horniny, ktoré kontaktne metamorfujú okolité horniny a na mnohých miestach vystupujú aj na povrch (napr. betliarsky granit, hnilecký granit, Zlatá Idka).

Gelnická skupina buduje podstatnú časť gemerika a zároveň morfologicky zaberá podstatnú časť Volovských vrchov. Je zložená prevažne zo sedimentov flyšovej povahy s hojnými výskytmi porfyroidov (premenená kyslá vulkanická hornina - paleoryolit). Okrem porfyroidov je pre gelnickú skupinu typický výskyt lyditov (jemnozrnná hornina tvorená z kremeňa, môže mať aj organogénny pôvod) a šošoviek premenených (kryštalických) vápencov. Gelnická skupina sa delí na tri súvrstvia: vlachovské súvrstvie, súvrstvie Bystrého potoka a drnavské súvrstvie.

Rakovecká skupina sa vyskytuje predovšetkým na severnom okraji gemerika. Je charakteristická podstatným zastúpením premenených bázických vulkanických hornín a ich produktov, menej sedimentárnymi horninami. Predovšetkým sú to metamorfované čadiče a produkty bázického vulkanizmu (tufy a tufity), menej metamorfované pieskovce a bridlice. Bazalty predstavujú produkty podmorského vulkanizmu čo dokladajú, napr. výskyty tzv. poduškových láv (pillow lavas). Podmorský bazaltový vulkanizmus (tholeity), súvisel s procesmi tvorby ostrovných oblúkov (napr. dnešné Japonsko) a oceánickou kôrou v oblastiach blízkych subdukčným zónam. Dokladá tak výrazne odlišné hercýnske tektonické procesy zaznamenané v horninách gemerika na rozdiel od hlbinne magmatických procesov v tatriku a veporiku.

Na základe nových poznatkov a z hľadiska odlišného charakteru obalových sekvencií bolo v poslednom období zaužívané rozdelenie gemerika na severné gemerikum a južné gemerikum.

Obalová sekvencia severného gemerika sa skladá z viacerých sedimentárnych súvrství, ktoré majú špecifický vývoj, postavenie a odlišujú sa aj svojím vekom. Sedimentárny záznam je doložený od spodného karbónu, ktorý reprezentujú vulkanosedimentárne súvrstvia s významnými ložiskami magnezitov (tzv. magnezitový karbón). Sedimentárne súvrstvia permu sú typické prítomnosťou hruboklastického zlepencového materiálu, pieskovcov a pestrých bridlíc. Zloženie zlepencov poukazuje na zdroj materiálu z hornín gemerika. Smerom do vyšších stratigrafických úrovní (vrchný perm - spodný trias) sedimentačné prostredie malo lagunárny charakter a usadili sa evaporitové formácie (novoveské súvrstvie).

Obalová sekvencia južného gemerika sa odlišuje predovšetkým vekovým zaradením sedimentov do permu (resp. až najspodnejšej časti triasu) a jemnozrnnejším zložením, v ktorom prevládajú bridlice, pieskovce a kyslé vulkanity.

Príkrov Bôrky bol vyčlenený ako samostatná príkrovová jednotka, ktorá má znaky prechodnej tektonickej jednotky medzi gemerikom a meliatikom. Do príkrovu Bôrky sú zaraďované horninové sekvencie od permu po strednú juru. Vyznačujú sa hlavne vyšším metamorfným postihom ako okolité sekvencie, pričom je dôležité, že metamorfóza mezozoických členov mala vysokotlakový charakter typický pre subdukčné komplexy. Horninovo sú pre príkrov Bôrky najvýraznejšie svetlé kryštalické vápence (mramory) s vulkanogénnou prímesou, ktorá bola vplyvom metamorfózy zmenená na glaukofanity.

Zdroj: Kováč et al., 1993 "Alpínsky vývoj Západných Karpát"; Hók et al., 2001 "Geológia Slovenska"; Plašienka et al., "Geologická stavba a vývoj Západných Karpát"